16sep

Životné prostredie a ohľad na prírodu sa netýkajú len plastov, recyklovateľných materiálov a množstva odpadu, ktoré vyprodukujeme. Ohľad na životné prostredie sa kladie aj pri výstavbe nových domov. Posledné roky sa už podľa legislatívy môžu stavať len novostavby, ktoré budú spĺňať isté kritériá. Nízkoenergetické domy sa stavajú v súčasnosti. Ak budete stavať budúci rok bude musieť váš dom spĺňať kritériá stanovené pre pasívny dom. Pokiaľ ich nesplníte nedostanete stavebné povolenie.

Rozdelenie nízkoenergetických stavieb

Nízkoenergetické domy sa u nás začali stavať v roku 2016. Vyznačovali sa pomerne nízkymi nákladmi na bývanie, ktoré sa dosiahli znížením hlavne nákladov na kúrenie. A práve od toho, koľko ročne minie dom na kúrenie rozdeľujeme stavby na

  • nízkoenergetický dom– spotreba energie na vykurovanie je 55 až 108 kWh/m2 za rok
  • pasívny dom – spotreba energie na vykurovanie je 5 až 15 kWh/m2 za rok
  • nulový dom – spotreba energie na vykurovanie je 0 až 5 kWh/m2 za rok
  • plusový domstavba vyprodukuje viac energie než minie.

Od 1. januára 2021 sa u nás môžu stavať len domy, ktoré budú spĺňať kritériá pre pasívne domy. Nízka energetická závislosť domu znamená aj nízke náklady na bývanie. Priemerne sa bývanie v pasívnom dome pohybuje okolo 50 euro mesačne. Výrazne to ale záleží od veľkosti domu a počte osôb, ktoré v ňom bývajú.

Pasívny dom – zabráňte úniku tepla

Základnou myšlienkou pasívnych domov je zabrániť úniku tepla. Práve táto položka najviac zaťažuje naše peňaženky. Ak vám nebude teplo unikať, a ak využijete prírodné zdroje nemusíte kúriť. Aby ste dosiahli čo najmenší únik tepla je dôležité splniť pri stavbe viacero podmienok. Všetky spolu budú viesť k zníženiu úniku tepla.

Výstavba pasívneho domu vás bude stáť viac ako stavba nízkoenergetického domu (asi o 10- 15% viac). To čo ale do jeho výstavby vložíte sa vám behom pár rokov vráti v podobe nižších mesačných platieb.

Ako udržať v dome teplo

Udržať v dome komfortné teplo môžete aj bez toho aby ste museli stále kúriť. Stačí ak vytvorenému teplo zabránite uniknúť.

Vzduchotesná obálka domu

Pri stavbe domu vznikajú netesnosti (medzi jednotlivými stavebnými prvkami, medzi stenou a okenným rámom, medzi strechou a obvodovou konštrukciou, rozvody vody a elektriky,…).Všetky netesnosti, ktoré pri stavbe domu vzniknú sa odstránia vytvorením vzduchotesnej obálky. Vzduchotesná, alebo inak povedané tepelnoizolačná obálka zároveň zníži únik tepla obvodovými konštrukciami domu.

Aby vzduchotesná obálka domu spĺňala svoj účel je potrebné tepelne izolovať celý dom

  • obvodové múry
  • strecha
  • okná
  • základy
  • podlaha

BlowerDoor test

Či je obálka domu vzduchotesná a teplo nemá kade unikať najlepšie zistíte BlowerDoor testom. Týmto testom sa zmeria vzduchová priepustnosť domu. Na jeho základe sa zistí energetická náročnosť stavby.

BloowerDoor test sa vykonáva pri rozdiele tlaku 50 Pa (medzi exteriérom a interiérom). Pri teste musia byť zavreté všetky okná a dvere.

Výsledkom testu je celková intenzita výmeny vzduchu – n50. Podľa nameraných hodnôt zistíte koľko vzduchu sa v meranom priestore vymení za hodinu.

n50 = 4,5/h – domy, v ktorých sa vetrá otvorenými oknami

n50 = 1,5/h – stavby s núteným vetraním

n50 = 1,0/h – domy s núteným vetraním s rekuperáciou (spätné získavanie tepla)

n50 = 0,6/h – pasívne domy.

Kedy urobiť BloowerDoor test

Najlepšie je BloowerDoor test vykonať kým v dome ešte nebývate, v priebehu výstavby.  Ak test odhalí problémy s priepustnosťou konštrukcie môžete ich hneď odstrániť.

Test je dobré urobiť aj keď kupujete dom. Podľa zistených výsledkov budete s istotou vedieť či dom patrí medzi energeticky nenáročné stavby, alebo je to len tvrdenie predávajúceho.

Poslednou možnosťou kedy sa na tento test spoľahnúť je v období keď sa zníži komfort bývania – v dome je chladnejšie, alebo na jeho prevádzku spotrebujete viac energie. Klimatické a poveternostné podmienky mohli poškodiť vzduchotesnú obálku domu a teplo z interiéru uniká.

Cena BloowerDoor testu začína na 200 euro. V závislosti od veľkosti stavby, odhalenia vád a netesností, vyhotovenia dokumentácie,… sa cena môže vyšplhať vyššie.

Rekuperácia

Rekuperácia je ďalší spôsob ako zabrániť úniku tepla, konkrétne teplého vzduchu. Najviac tepla uniká pri vetraní, či už vetráte otvorenými oknami, alebo rekuperáciou ( nútené vetranie ). Teplý vzduch, ktorý by ste pri klasickom vetraní (otvorené okná) vypustili von môžete pomocou rekuperácie so spätným získavaním tepla využiť na vyhriatie čerstvého vzduchu. Teplo z ohriateho vzduchu v interiéri sa použije na ohriatie čerstvého chladného vzduchu z vonka..

Využitie zdrojov tepla

Znížiť náklady na vykurovanie môžete aj využitím iných zdrojov tepla, ktoré máte zadarmo. Najznámejším a aj najdostupnejším zdrojom tepla je slnečná a veterná energia.

  • slnečná energia – cez presklené plochy domu môžu slnečné lúče vyhriať miestnosť. Teplý vzduch z miestnosti prejde následne aj do ďalších častí domu.
  • slnečné konektory, fotovoltické články – znížia spotrebu energie, ktorú by ste minuli na ohriatie vody, prípadne môže poháňať rekuperačnú jednotku
  • veterná energia – ak bývate v oblasti, kde často fúka vietor môžete s pomocou veternej turbíny získať energiu.
  • teplo vyžarujú všetky spotrebiče v domácnosti a ľudia. Ak zabránite jeho úniku bude sa akumulovať v interiéri.

Pasívny dom a mesačné náklady

Mesačné náklady na bývanie v pasívnych domoch sa pohybujú do 50 euro. Pravdaže to ale záleží od veľkosti domu, počte osôb, ktoré v ňom bývajú a elektrických spotrebičoch, ktoré v domácnosti používate.

Digestor, televízor, počítač, ohrievač vody, chladnička, … nevhodným výberom elektroniky môže spotreba elektrickej energie zvýšiť závislosť stavby na primárnej energii. Z pôvodne pasívneho domu sa tak môže stať dom so spotrebou energie rovnajúcou sa starším stavbám.

Nulový dom

Pasívne domy na svoj chod potrebujú pomerne málo primárnej energie. Ešte menej jej potrebujú nulové domy. Podľa názvu by sa mohlo zdať, že tieto stavby sú energeticky nezávislé. Pravdou ale je, že sem patria stavby, ktoré na vykurovanie spotrebujú maximálne 5 kWh/m2 za rok.

Aby sa energetická závislosť domu znížila takmer na nulu oproti pasívnemu domu by mal mať

  • hrubšia tepelná izolácia
  • kvalitnejší stavebný materiál
  • rekuperácia so spätným získaním tepla
  • využitie prírodných zdrojov energie a tepla

Výstavba nulového domu je drahšia než výstavba pasívneho domu. Jeho bežná prevádzka vás ale mesačne vyjde na pár euro. Financie, ktoré navyše vložíte do jeho výstavby sa vám vrátia vo forme nižších mesačných nákladov.

Ak plánujete v budúcom roku stavať dom je len na vás či bude spĺňať požiadavky pasívneho, alebo nulového domu. Zákony našej republiky a aj Európskej únie sa snažia znižovať závislosť novostavieb od dodávok energií. Energetická sebestačnosť domov prispieva k zlepšovaniu životného prostredia a zníženej produkcii CO2. Aj v súčasnosti môžete nájsť ekodomy, ktoré prírodu nijako nezaťažujú a na vlastnú prevádzku získavajú energie z obnoviteľných zdrojov.

Share

leave a comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *