Kým v zahraničí sú výškové drevostavby bežnou realitou, u nás ešte donedávna platila prísna legislatíva, ktorá povoľovala stavať iba 2 až 3 podlažné drevostavby. Od júla 2017 však predsa len došlo k zmene legislatívy a po dlhých rokoch môže byť počet podlaží aj u nás o niečo vyšší. Využijú túto možnosť naši developeri a dočkáme sa vôbec niekedy drevených výškových budov aj na Slovensku? To všetko si povieme už v nasledujúcich riadkoch.
Aj malý krok je krokom dopredu
Ak ste možno očakávali alebo predpokladali, že bola prijatá nejaká výraznejšia úprava legislatívy, pravdepodobne ostanete sklamaní. Aj malá maličkosť však dokáže potešiť, pretože je posunom vpred. Maličkosť vyjadrená v našom prípade znamená, že od spomínaného dátumu, teda od júla 2017 sa môžu na Slovensku stavať 5-podlažné drevostavby.
Je to málo, či veľa? To necháme na vaše posúdenie. No je viac ako isté, že pri pohľade na HoHo budovy (skratka odvodená z nemeckého Holz-Hochhaus, v preklade znamená drevený výškový dom) postavené v zahraničí budú naše drevostavby stále pripomínať skôr iba malé lego hračky. Nepredbiehajme však a poďme pekne poporiadku.
Veľa výhod, ale aj neopodstatnenej nedôvery
O výhodách montovaných domov a drevostavieb sa popísalo už množstvo príspevkov. Ak by sme mali vymenovať všetky ich bonusy, bol by z toho článok na pokračovanie. Nedá nám však predsa len nespomenúť aspoň niektoré základné výhody.
Rýchla výstavba umožňujúca sťahovanie sa do vlastného v priebehu 3 mesiacov, menšia produkcia odpadu a teda v konečnom dôsledku nižšia záťaž na životné prostredie, či vysoká vzduchotesnosť obvodového plášťa montovaného domu znamenajúca vysokú energetickú úspornosť sú iba povestnou špičkou ľadovca. Samozrejme tentoraz v pozitívnom slova zmysle.
Silným tromfom drevostavieb je tiež flexibilita výstavby, ktorá umožňuje vykonávanie drobnejších zmien v projekte, presúvanie vnútorných priečok, posunutie okien atď.. V neposlednom rade treba spomenúť jednoduchšie uloženie vodovodných alebo elektrických rozvodov, ktoré nie je potrebné prácne zasekávať a ukladať do steny domu. Nuž a by toho nebolo málo, pristavíme sa pri tenšej konštrukcii obvodovej steny alebo priečky, ktorá si plnohodnotne plní svoju funkciu a zároveň v rámci celého pôdorysu šetrí úžitkovú plochu.
To však nie je ani zďaleka všetko
Kvalitne zrealizované drevostavby ani z hľadiska životnosti v ničom nezaostávajú za murovanými domami, takže nedôvera skutočne nie je namieste. A stavebníci si výhodnosť montovaných domov pravdepodobne uvedomujú čoraz viac, pretože percentuálny podiel montovaných domov postavených na Slovensku mierne stúpa každým rokom.
Kým sa však v tomto ukazovateli priblížime k niektorým krajinám, tak máme čo robiť. Podľa dostupných štatistík sa u nás tento podiel pohybuje niekde na úrovni 10 až 12 %, no v Škandinávii je to až 70 %. V Nemecku alebo Rakúsku podiel drevostavieb predstavuje takmer 50 % a lepšie na tom je aj susedná Česká republika s 20 %.
Ako sa však zdá, pohľad na drevostavby sa začína skutočne meniť dôkazom čoho je aj revízia príslušných noriem. V najbližšej dobe sa síce s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkáme drevených výškových budov, aké už možno onedlho vyrastú v zahraničí, no treba byť trpezlivý a snáď sa dožijeme podobných stavieb aj u nás. Poďme sa teda pozrieť čo sa to vlastne vlani udialo a k akej zmene došlo.
Legislatíva pred zmenou a po revízii
Na zmenu legislatívy sme si v podstate museli počkať toľko ako Židia putujúci po púšti. Tým trvalo neuveriteľných 40 rokov kým dorazili do vlasti. No a práve po 40 rokoch sme sa aj my dočkali úpravy normy STN 92 0201-2, ktorá pojednáva o požiarnej bezpečnosti stavieb. Ako sme to už spomenuli, do zmeny tejto normy bolo možné stavať drevostavby s dvomi alebo maximálne tromi podlažiami. No a ako je to po novom?
Ak by ste sa rozhodli stavať výškovú drevostavbu hoci aj zajtra, mohli by ste stavať budovu maximálne s 5-imi nadzemnými podlažiami. V praxi to znamená 12 metrovú výškovú úroveň podlahy posledného nadzemného podlažia, za predpokladu, že budú postavené z konštrukčných prvkov s chráneným drevom a nehorľavou, proti vysokým teplotám odolnou výplňou všetkých dutín (napr. minerálnou vlnou).
Úroveň 12 metrov je zároveň limitom, nad ktorým musia byť v obvodovom plášti realizované požiarne pásy, ktoré však nesmú byť zhotovené z drevených konštrukčných prvkov. No a čo sa týka požiarnej odolnosti nosných a deliacich konštrukcií, tak tie musia pri päťpodlažných drevostavbách odolávať ohňu minimálne 45 až 60 minút.
Ako je to s výškovými budovami v zahraničí
Na rozdiel od Slovenska, zahraničie problém s výškovými drevostavbami nemá. Vo Viedni sa v blízkej budúcnosti plánuje výstavba 24 poschodovej drevenej výškovej budovy. Aj keď je pravdou, že nepôjde o „čistokrvnú“ drevostavbu, už aj 75 % podiel dreva budí pozornosť.
Kým Rakúšania na stavbu ich „mrakodrapu“ okrem dreva použijú kompozitné panely a drevobetónové stropy, Nóri stavili výlučne na drevo. Nejde pritom o žiadnu maličkú stavbu. Práve naopak. Ich vežiak, ktorý už mimochodom začali stavať, bude merať 84,5 metra. Nórska drevostavba tak prekoná výškovú budovu z Viedne približne o 3,5 metra.
Skutočným rekordérom by však mal byť drevený mrakodrap z Japonska známy pod označením W350, ktorý by mal mať až 70 poschodí a výšku 350 metrov. Bezpečnosť a statika pri takejto úctyhodnej výške si vyžiada použitie ocele, no jej podiel údajne nepresiahne viac ako 10 %. Na výstavbu budovy plánujú použiť približne 180 000 m3 dreva.
Tip: Zaujímavosti o montovaných domoch sa dozviete tiež v príspevku Montované domy – vedeli ste, že …?
Zanechať komentár